David Depetris a Aldo Baéz: Argentínski Slováci, ktorí sa opäť stretli v 2FL

V najvyššej slovenskej súťaži spolu odohrali 250 zápasov. Súhrnne majú za sebou pôsobenia v Česku, Mexiku, Taliansku aj Argentíne. Napriek tomu, že obaja pochádzajú z Argentíny, patria k najznámejším menám slovenského ligového futbalu.

Dnes David Depetris a Aldo Baéz pôsobia v II.futbalovej lige a už najbližší víkend sa v zápase 5.kola MFK Dukla Banská Bystrica – ŠTK Šamorín postavia proti sebe. Pri ich premiérovom vzájomnom druholigovom súboji sme sa ich spýtali, nielen na ich aktuálne pôsobenie v 2FL, ale aj na začiatky na Slovensku, súkromný život a kariéry, ktoré sú vo výraznej miere prepojené. 

JEDEN O DRUHOM

Aký je Aldo Baéz ako hráč na ihrisku?

DD: Je to hráč, ktorého by som chcel mať v mužstve. Je to hráč, ktorý odovzdá na ihrisku všetko pre tím, pomôže spoluhráčom. Je tam preto, aby dostal súpera pod kontrolu, čo vie výborne. Je to veľmi dôležitý spoluhráč, ktorý robí všetko pre to, aby jeho tím uspel.

Ako by ste Alda Baéza opísali ako človeka mimo jeho futbalového pôsobenia?

DD: Na ihrisku a mimo neho sú to dve odlišné veci. Aldo je veľmi priateľský, vždy, keď ho potrebujete, pomôže, dá sa na neho spoľahnúť prakticky vo všetkom. Navyše je výborný do partie.

Ako vnímate Davida Depetrisa ako futbalistu?

AB: Skúsený hráč, bombardér. Keď dostane jednu šancu, je to väčšinou gól. David je výborný hráč, ktorého by chcelo každé mužstvo. Bohužiaľ, teraz nehrá so mnou v tíme, ale proti mne.

Aký je mimo ihriska?

AB: David je super človek, super kamarát. Je to typ veľmi pokojného človeka, na ktorého sa dá spoľahnúť. Vždy keď máme obidvaja čas, stretneme sa, porozprávame. Je to veľmi otvorený človek, akého už v živote málokedy stretneš.

Kedy ste sa poprvýkrát stretli a aká je vaša prvá spomienka jeden na druhého?

DD: Pamätám si to presne, lebo to bolo hneď po mojom príchode do Európy. Boli sme v Holandsku, bol December 2007 a ja som sa stretol s majiteľom AS Trenčín, aby som podpísal zmluvu. Na pár dní som išiel bývať do domu, kde už bol iný hráč. Zistili sme, že sme obidvaja z Argentíny, čo bolo pre mňa skvelé, pretože som ako mladý chalan v neznámom prostredí zistil, že v tom nie som sám. Vtedy začal náš vzťah.

AB: Keď som prišiel do Európy, nevedel som veľmi po anglicky, takže to nebolo najľahšie. Po asi dvoch týždňoch som videl oproti mne nejakého chalana, pozerali sme na seba a po chvíli sme sa pozdravili v španielčine, takže som bol rád, že konečne niekto, kto rozpráva mojou rečou. To bola úplne prvá, ale samozrejme, odvtedy máme veľa spoločných spomienok, ako napríklad keď sme prišli na prvé tréningy a zrazu sneh, ktorý sme dovtedy nezažili. Tam tá spoločná cesta začala.

O SLOVENSKU

Vy ste už takmer polovicu života na Slovensku. Pamätáte si však na niečo, čo bolo na začiatku ťažké na zvykanie?

AB: Ako prvé mi napadnú večere. V Argentíne je bežné, že idete jesť o 8.,o 9.večer. Tu sme prišli o 8. večer do mesta a všetko bolo zatvorené. Museli sme si preto zvykať na nové stravovacie návyky, trochu prispôsobiť životný štýl, náš režim.

DD: Asi ten jazyk. Chodievali sme do obchodu so slovníkom, ale aj keď sme našli správne slovo, prečítali sme ho po španielsky, takže nám nikto nerozumel ani so slovníkom. Niekedy to bola výhoda, keď sme niekedy prehrali, zrejme nám nehovorili, že sme pekní a zlatí, ale tým, že sme im nerozumeli, nerozmýšľali sme nad tým príliš.

David sa nakoniec stal Slovákom aj oficiálne, prijal občianstvo, dokonca sa dostal do reprezentácie. Podobne to nedávno urobil aj váš krajan, Vernon de Marco. Nerozmýšľal Aldo Baéz o podobnej ceste?

AB: Samozrejme, uvažoval som o tom, nanešťastie, v mojom prípade udelenie občianstva nebolo také jednoduché. David mal napríklad okrem argentínskeho aj taliansky pas, ktorý mohol po čase vymeniť za slovenský. Ja som túto možnosť nemal.

Aj tento rozhovor vedieme v plynulej slovenčine. Kto bol vašim najlepším učiteľom?

AB: Soboty večer v klube (smiech).

DD: Nie, tak mali sme v úvode pôsobenia v Trenčíne spolu s ďalšími zahraničnými hráčmi učiteľku.

AB: Veľmi pomohla aj kabína, hráči ako Kleščík, Godál sa nám snažili pomôcť, ale samozrejme, bolo to o našom chcení. Neviem, ako dlho to trvalo a kedy to prišlo, ale dostali sme sa do toho.

Otázka smerovala aj k tomu, či tou motiváciou neboli slovenské dievčatá. Predsa len, obidvaja ste si našli manželky na Slovensku…

DD: Samozrejme, že to bola tá hlavná motivácia (smiech). Mali sme v klube základné slová, ktoré sme sa mali naučiť, ale keď si videl babu, nemohol si použiť “za tebou”, “dozadu” a podobné slová, takže sme sa museli naučiť aj slová mimo futbalu. Tie išli “prekvapivo” rýchlejšie ako tie futbalové.

Obidvaja ste si vyskúšali zahraničné pôsobenie, napriek tomu ste sa vrátili. Čím si vás naša krajina získala?

AB: Ja už to tu považujem za domov. Mám tu rodinu, preto vždy, keď sa ozval slovenský klub, vybral som si radšej ten. Usadili sme sa v Trenčíne, páči sa nám tu a tu aj ostaneme.

DD: Vždy, keď som pôsobil v zahraničí, či už v Argentíne, Mexiku, ale aj teraz naposledy v Taliansku, išiel som tam kvôli futbalovým výzvam. Rodina prišla za mnou, užili sme si to a spoznávali sme tie miesta, no sme dávno rozhodnutí pre život na Slovensku, v Trenčíne.

O 2FL

Po dvoch spoločných pôsobeniach v jednom klube (AS Trenčín a Spartak Trnava) ste teraz aspoň v rovnakej súťaži. Plánujete ešte, že by ste hrali spolu ešte raz a naposledy v jednom klube?

DD: Musím povedať, že sme od toho neboli ďaleko. Práve v Šamoríne, kde pôsobí Aldo, sme viedli korektné rokovania či už s Csabom (Horváthom, prezidentom ŠTK Šamorín, pozn.red.), ale aj majiteľom klubu. Prišla mi do toho ponuka z Talianska, ktorú som chcel vyskúšať, takže to vtedy nevyšlo. Ale nikdy nehovor nikdy, možno nám to ešte vyjde.

Čo ste o súťaži vedeli pred príchodom do svojich klubov a ako hodnotíte celkové zázemie v nich?

DD: Za tie roky v slovenskom futbale už mám prehľad o prvej aj druhej lige, viacero mojich bývalých spoluhráčov v druhej lige hráva, či už je to Aldo, alebo Erik Grendel. Sám som pred rokmi v drese Trenčína v druhej lige hral. Je to síce už pomerne dávno, ale sledujem dianie v súťaži, viem, že Banská Bystrica sa viac rokov snaží o postup, je to klub z veľkého mesta, ktoré historicky do najvyššej súťaže patrí. Na históriu sa ale nehrá, čo aj v klube vedia, preto chceme bojovať, aby sme si postup zaslúžili.

AB: Druhá liga je náročná súťaž. Je v nej viacero tímov, ktoré boli v najvyššej súťaži, majú ambície, kvalitné kádre, či už je to Davidova Banská Bystrica, Košice, Skalica. Možno niektorí hráči si myslia, že tým, že je to druhá liga, je to jednoduchá súťaž, no opak je pravdou. Každý môže vyhrať s každým, je fyzicky náročná, čo sme bohužiaľ videli aj my v Šamoríne, keď sme doma prehrali s Rohožníkom.

Pred rokmi, ešte v drese Trenčína ste druhú ligu sami hrávali. Je za tie roky cítiť jej posun?

AB: Rozdiel cítiť hlavne v rámci štadiónov. Viaceré kluby postavili alebo stavajú nové, robia nové kabíny, takže to zázemie je určite lepšie.

DD: Určite. Vtedy nebol okolo nej taký, povedzme, mediálny servis, ako je teraz. Jej zápasy sa nevysielali, takže možno nebol až taký viditeľný záujem.

Ktorí hráči z vašich tímov vás zaujali natoľko, že im predpovedáte posun do vyšších súťaži?

AB: Máme viacero adeptov, veľmi kvalitné, mladé mužstvo. Sme v ňom dvaja-traja starší hráči, ale väčšina je talentovaných, mladých hráčov, ktorí sa môžu presadiť. Či už je to Bright (Owusu, pozn.red.), ktorý je aktuálne v dobrej forme, alebo Legi (Lukas Leginus, pozn.red.), Peti (Péter Nagy, pozn.red.). Je ich viacero, ale potrebujú sa sústrediť na to, čo je teraz, nie, čo bude neskôr, musia vydržať, makať a ono to príde.

DD: Niektorých hráčov poznám ešte z prvej ligy, hrával som proti nim, takže určite svoju kvalitu majú a môžu pomýšľať na postup. Samozrejme, po tých dvoch neúspešných rokoch je tam určité sklamanie, no stojíme pred výzvou, ktorá nám dodáva viac energie na to, aby sme išli za svojim cieľom.

V sobotu vaše tímy nastúpia proti sebe, ale v predošlých dueloch sme vás nevideli v základnej zostave. Aká je vaša situácia a postavíte sa proti sebe aj na ihrisku?

AB: Ja som po zranení už tento týždeň normálne trénoval s mužstvom. Neviem síce, či to bude na 90 minút a aké bude rozhodnutie trénera, ale pre zápas by som mal byť k dispozícii. Samozrejme, ja som ten typ, ktorý na ihrisku nepozná brata, takže ak sa proti sebe postavíme, Davidovi nič nedarujem.

DD: Ja si myslím, že tréner Šamorína by mal dať Aldovi ešte týždeň voľna, aby si doliečil zranenie (smiech). Čo sa týka mojej situácie, ja som prišiel trochu neskôr, bez prípravy, takže každý týždeň pracujeme v klube na tom, aby som bol pripravený nastopercent. Musím priznať, že vo vzájomných zápasoch vedie Aldo 1:0, takže mám špeciálnu motiváciu vyrovnať.

Aktuálne články